Miestna akčná skupina BEBRAVA

Obec Dolné Naštice

História

Podľa historických prameňov /kronika obce/ sa predpokladá, že prvými zakladateľmi obce boli kolonisti, ktorí sa v tunajšom chotári usadili na rozhraní XI-XII storočia. Obec leží na miernom svahu v nadmorskej výške 205 m, najvyššie položené miesto sú Potoky 275 m, najnižšie Polužná 187 m nad morom. Za obcou preteká rieka Bebrava, ktorá pramení vo Veretných holiach pri obci Čierna Lehota. Rieka Bebrava obohatená prítokmi Radišou, Dubničkou, Machnáčom a ďalším postupne vytvorila dolinu, ktorá sa od Bánoviec rozširuje od doby predhistorickej. Povodie Bebravy zaplavovalo behom storočí celý kraj hojnými nánosmi a tým sa zem zúrodňovala, preto najlepšie úrody sú okolo rieky. Týmto údolím viedla aj dôležitá cesta spájajúca Nitru s Trenčínom a pokračujúcu vlárskymi priesmykom na Moravu. Pre hospodársku dôležitosť kraja bola v roku 1890 vybudovaná železnica spájajúca Topoľčany s Trenčínom.
O minulosti obce zachovalo sa málo písomností. Niektoré dokumenty nachádzali sa na bývalom notárskom úrade v Rybanoch, tieto dávajú čias- točný obraz živote ľudu. Z ústnych podaní občanov, ale i zo spisov Nitrianskej diecézy sa dozvedáme o vzniku obce už z rokov 1359, preto, lebo v týchto spisoch sa hovorí o farskom úrade v Rybanoch, podľa toho sa usudzuje, že tunajšia obec už vtedy bola, zdá sa, že ešte skôr. Trenčín a Nitra už boli známymi mestami a cez našu obec vtedy prechádzala dôležitá spojovacia cesta. Ako žili naši predkovia a čim sa zaoberali sa nedá bezpečne zistiť. Prvým najpravdepodobnejším zamestnaním bol lov divej zveri a rýb. Postupne sa prechádzalo na poľnohospodárstvo, najmä po likvidácií okolitých lesov, posledný z nich sa zachoval po menom Dundeš až do nedávnej minulosti, z ktorého vznikol obecný pasienok Hajištie. Život ľudí bol veľmi biedny, až živoriaci, najmä borba s prírodou, živlami/povodne- ohne/, ale aj častými vojnami, ktoré ohrozovali život a majetky. Že ľuďom bolo zle svedčia sťažnosti obyvateľov písané samotným vladárom v roku 1966 cisárovi Leopoldovi, v roku 1721 cisárovi Karolovi.
K zlepšeniu života obce došlo až po I I svetovej vojne, kedy vznikla Prvá ČSR, kedy došlo k zmene najmä v školstve prestala sa vyučovať maďarčina, vylepšovalo sa poľnohospodárstvo. K podstatnej zmene došlo po II. Svetovej vojne, keď došlo k socializácii poľnohospodárstva i v tunajšej obci, keď v roku 1957 z menšinového JDR vzniklo celoobecné s výmerou 464 ha ornej pôdy. V roku 1974 došlo k zlúčeniu tunajšieho JDR s JDR v Rybanoch a v obci zostala len farma. Toto zlúčenie trvá i keď zákonom o pôde je možno zakladať súkromné vlastníctvo pôdy, tak zatiaľ je v obci len jeden užívateľ pôdy s výmerou 11.7 ha. Počet obyvateľov je kolísavý keď najviac bolo 528. Po sčítaní ľudu v marci 1991 bolo 421 s počtom mužov 211 a žien 210. Dnes už nás je viac po prisťahovaní niekoľko rodín, ale už aj zomrelo a po sobášoch zostáva k dnešnému dňu prejednania tohto Štatútu 430 obyvateľov.
Obec je po stránke budovania na solventnej úrovni až na plynofikáciu. Problematické zatiaľ je obchodná činnosť a o takom stave možno hovoriť aj v službách. V kultúrnej oblasti obec vynikala v divadelníctve, spevokole. Školstvo v obci je len v činnosti materskej školy, keď školopovinné deti dochádzajú do Bánoviec.